Ako sa k nám dostala Majka

4. července 2013

Volám sa Veronika. Už od malička som si želala psíka. Mala som ich veľmi rada. Do mojich desiatich rokov som mala len plyšové. Na moje desiate narodeniny som dostala živú sučku.,, No vlastne, o niečo skôr“.

Bola nedeľa, október 2011. Keď sme sa naraňajkovali rozhodli sme sa nastúpiť do auta a ísť do Zvolenských Lazov. Prišli sme k malému domčeku pri lúke. V domčeku bývala staršia pani a starší muž. Spolu prišli k nám. Staršia pani išla do stodoly pre malú sučku. Bola celá zaprášená a huňatá . Hneď som vedela že bude hravá a prefíkaná. Chytila som ju do náručia a odniesla som ju do auta.

V aute sme pre ňu vybrali meno- Maja. Zastavili sme sa v TESCU, aby sme jej kúpili granulky pre malých psích juniorov. Potom sme mohli pokračovať ďalej v ceste. Ako každému psiemu šteniatku, aj Maji prišlo v aute zle. Keď sme vyložili v Hute Maju von z auta bola ešte oťapená. Stála na jednom mieste a nepohla sa. S maminou sme sa s ňou prešli. Volali sme ju menom, Maja a ona k nám zvyčajne prišla, alebo dokonca aj pribehla.

Občas sa aj vyšpinila. Bola veľmi šťastná že môže konečne behať tak ako zvykne, ale zároveň bolo vidno že je už unavená. Keď sme s ňou prišli domov pomaly sa prechádzala po byte. Dala som jej pitie a granulky. Potom som jej doniesla dve hračky: plastovú loďku a tenisovú loptičku. Celá unavená si však išla ľahnúť. Keď vstala pár krát sa vyšpinila. Potom sme s ňou už museli ísť von. Boli asi tri hodiny.

Opäť som bola vonku ja, mamina a Maja. Z balkóna na mňa kričala moja kamarátka Danka.,, Idéém“. Po pár minútach prišla k nám vonku. Hladkala a volala Maju ktorá sa Danky pravdaže ešte bála. Prechádzali sme sa s ňou všetky tri po trávičke. Po chvíli už išla mamina domov. Vonku som ostala ja, Danka a Majuška. Hrali sme sa s ňou, kým som ju neodniesla domov. Tak sa k nám dostala Majka.

Přidáno: 46 bodů.