"Prvý" - siahodlhý príbeh o orieškovi s veľkým srdcom

13. února 2017

Ako malé dieťa som túžila po nemeckom ovčiakovi, nie však vplyvom Komisára Rexa. U babky som objavila starú knihu o plemenách psov kde som si ho vyhliadla a zapáčil sa mi. Odvtedy som neúnavne obťažovala mojich rodičov otázkou či budeme mať havina. V tom čase sme bývali v paneláku a naši psov a celkovo zvieratá práve nemali v láske, takže o tom nechceli ani počuť. Zmierila som sa s tým, no stále som dúfala... až raz... nastalo sťahovanie do domu s veľkým dvorom.

Znovu som trpezlivo opakovala svoju starú otázku a na moje veľké potešenie mi bolo povedané, že mám skúsiť pozrieť inzeráty na šteniatka. V tom čase som nemala o internete ani potuchy (vďakabohu za detstvo bez internetu :) ) takže za jedinú možnosť kde hľadať som považovala miestne noviny. No tam toho tiež nebolo veľa... skúšala som sa dohodnúť aj so susedom, ktorý mal pravidelne od svojej sučky šteniatka (orieškov), ale vždy na mňa zabudol a šteniatka zajednal pre iných ľudí.
Jedného dňa po mňa prišli rodičia pred školu a hneď som mala pocit, že vidím niečo divné sedieť mamine na kolenách... a mala som pravdu. Bola to malá biela guľka s čiernymi fľakmi okolo očiek a ušiek :). Roztomilý oriešok, o ktorom sa mamina dozvedela vo svojej robote keď jej zákazníčka rozprávala o tom, že jej sučka má šteniatka. Slovo dalo slovo a mamina po robote prišla ku nej domov. Nikdy nezabudnem na to ako mi povedala, že ho naschvál vybrali pre mňa, pretože vedeli, že sa mi bude páčiť.
V tom čase som mala prečítanú knihu Záchranca Renni. Bolo to o vojnovom psovi - nemeckom ovčiakovi - ktorý zachraňoval zranených vojakov. Povedala som si, že i keď to nie je môj vytúžený nemecký ovčiak, dostane aspoň meno po jednom z nich. A tak prišiel do novej rodiny s novým menom - Renny.

Zobrazit předchozí produkty.
Zobrazit následující produkty.

Rástol z neho krásny silný pes. Bol vysoký zhruba po kolená, mal krásne vyvinutý hrudník a dlhé, štíhle a osvalené nohy. Pravidelne sme chodili na dlhé túry po okolí. 

Mala som síce naštudovanú všetku možnú dostupnú literatúru, ale ako malé dieťa som vo výchove zanedbala základné veci. Renny bol síce vycvičený, ale nie socializovaný. Povely ovládal, ale vonku ich odmietal vykonávať a celkovo ma vtedy úplne ignoroval. Po pustení z vodítka začal robiť to, že sa odmietal vrátiť a nedal sa chytiť. 
Pri prechádzke mestom sa ľakal áut, cyklistov, dokonca aj okien do pivníc pod domami. Cestovať verejnou dopravou som s ním radšej ani neskúšala. 

V tom čase som už nastupovala na strednú školu a času mi ostávalo ešte menej než predtým. Chodila som do školy skoro ráno a prichádzala večer, medzitým som sa ešte učila. O Rennyho sa okrem mňa nikto iný z rodiny nestaral a tak sa zanedbávalo aj to málo čo ovládal. Dvor bol našťastie veľký takže mu nič nechýbalo, ale mrzelo ma, že sa mu nestíham viac venovať. 
V tom čase bola už skaza dovŕšená, z Rennyho bol bláznivý dvorový pes, až príliš zameraný na žrádlo. Neposlúchal, takmer nonstop štekal a nevedel sa správať v spoločnosti iných psov. Väčšine psov vadil, bol príliš otravný a nevychovaný. Vonku sa nedal chytiť a tak sa vychádzky stali nočnou morou. Dali sa absolvovať v relatívnom kľude iba na vodítku a aj to s popálenými dlaňami od toho ako veľmi sa ťahal. 
Z času na čas ma chytali snahy o nápravu, ale škoda bola príliš veľká a náprava ťažká a zložitá. 
Polená pod nohy mi hádzala aj moja rodina. Každý sa totiž k Rennymu správal úplne inak. 
Raz som si povedala, že Rennyho skúsim odnaučiť štekať, pretože to bolo veľmi otravné. Štekal na všetko, na suseda, na vtákov, na niekoho kto prešiel po ulici... na dedine sa vždy našlo niečo na čo mohol celý deň štekať. Na zahriaknutie nereagoval, stačilo sa otočiť chrbtom a spustil znovu. 
Zvolila som si metódu odmeňovania za to keď počúvne povel "neštekaj". Fungovalo to skvelo. Ani som neverila keď som videla prechádzať suseda po záhrade a môj pes len ticho sedel. Bola som naozaj šťastná a po prvom úspechu rozhodnutá pustiť sa aj do ďalších problémov. 
Na druhý deň však Renny zase štekal. Pýtala som sa rodičov čo sa stalo. Veď sme boli dohodnutí na príncípe odmeňovania a bolo potrebné aby to robil každý z nás rovnako. Nuž, ako sa dalo čakať, našim sa to nehodilo do plánov a dali mu nažrať práve vtedy keď začal znovu štekať na suseda. 
Neúspech ma sklamal a o to viac, že sa mi predtým darilo a rana pod pás bola zámerná. Pochopila som, že s takýmto prístupom z toho psa už nikdy nebude nič poriadne a zrejme ostane už takpovediac dvorový pes. 
Rennymu stále pribúdali rôčky a mne tiež... už som sa aj osamostatnila, viackrát sťahovala, raz bývala častejšie u našich, inokedy menej... 
ale Renny ma tam vždy čakal :). 
Teraz tomu nášmu bastardíkovi ťahá na 14ty rok, stále je také veľké dieťa ako bol celý život. Zvyknem ho z času na čas vytiahnúť na vychádzku, už toľko neuteká a je vidieť aký je šťastný. Som rada, že bol môj prvý... i keď všetko neprebehlo podľa predstáv, všetci ho máme veľmi radi a dúfam, že si bude so sebou odnášať veľa príjemných spomienok...
Vďaka Rennymu som pochopila ako neskôr pristupovať už k mojím vlastným psíkom, ako nič neopomenúť v socializácií a v iných oblastiach psej výchovy. Naučil ma toho veľa a som mu vďačná za jeho trpezlivosť a oddanosť. 
Renny, ďakujem! Dúfam, že s nami ešte pobudneš pár rôčkov v plnom zdraví :).

 

Uděleno: 80 bodů

Další podobná témata

Pro psy doporučujeme

Zobrazit předchozí produkty.
Zobrazit následující produkty.
Staňte se součástí programu

HelloSandy Family

a získejte pro sebe i svého mazlíka řadu výhod.
Více o HelloSandy Family
Šťastná rodina se psem

Potřebujete poradit?

Napište nám, v pracovní dny běžně odpovídáme do 24 hodin
Poradna není určena pro řešení akutních případů. V případě, že hrozí nebezpečí z prodlení, neváhejte a navštivte veterinárního lékaře!
Hlavní menu
x

Skvělé, máte to v košíku

fotka produktu

Opravdu chcete smazat tento inzerát?